Sedem ľudských identít
Identita je trvalo sa meniaci a rastúci prejav ducha. Bez nej je naša sila príliš rozptýlená, ale keď na nej príliš lipneme, stávame sa obmedzenými. Keď naše práva zostanú nedotknuté (Sedem práv), alebo sme ich dokázali získať naspäť, máme dobré šance uchopiť našich sedem základných čakrových identít/totožností, z ktorých každá buduje na tej, ktorá leží pod ňou v stále sa rozširujúcom vzorci rozsiahlejších systémov. Predtým ako si vymenujeme tieto identity, je užitočné posvietiť si na koncept identity samej, pretože je to chúlostivý, ale dôležitý koncept v psychológii ako aj v duchovne.
Identita nám dáva zmysel. Neustále hľadáme zmysel, pretože ten nám prezrádza, ako máme pôsobiť/konať. Tým, že identifikujeme dažďové oblaky, vieme že máme vytiahnuť okná v aute. Keď sme chorý, či mrzutý, snažíme sa identifikovať príčinu. Každá z čakier je priradená k určitej identite, ktorá vzniká vývojovo ako dospievame životom. Každá identita v sebe zahŕňa identity predchádzajúcich štádií. Rozširujúc naše chápanie identity je jedným z kľúčov ako rozšíriť naše vedomie z jednej čakry ku ďalšej.
Identity môžeme metaforicky vidieť ako vrstvy oblečenia ako spôsob zakrytia podstatnej duše naspodku. Nie je problém mať oblečenie – potrebujeme rôzne „outfity“ na rôzne príležitosti, od džínsov cez smoking až k sexy spodnému prádlu. Problém je, keď si myslíme, že oblečenie je to, čo v skutočnosti sme a preto si ho nikdy nevyzlečieme. Keď sme tak ponorený do týchto identít, že si ich pomýlime s Ja, ktoré leží pod nimi, tak sme sa zasekli na určitej úrovni. Pomýlili sme si oblečenie s telom samým – nechceme ho odstrániť, bojíme sa ukázať nahotu pod ním. Na druhej strane ak sa vôbec nedokážeme identifikovať s určitou úrovňou, tak vieme, že nás tam čaká nejaká práca. Hľadať si prácu v špinavých džínoch či záhradkárstvo vo formálnom šatstve je nevhodné – ak to je všetko čo dokážeme sme hrozne obmedzený.
Čakrové identity môžu byť pozitívne alebo negatívne, oslobodzujúce alebo uväzňujúce. Sú naraz skutočné a falošné. Sú skutočné lebo sú skutočnými časťami, pritom sú falošné pretože netvoria celok.
Muladhara
Náš prvý level identity je známy ako fyzická identita, a jej úlohou je seba-zachovanie. Tu sa učíme identifikovať sa s naším telom – keď je moje telo hladné, ja som hladný, keď moje telo bolí, mňa to bolí. Telo zakrýva neviditeľnú dušu a odkrýva jej tvar a výraz. Keď sa identifikujeme s telom, identifikujeme sa s výrazom duše vo fyzickej forme, ako aj s jej fyzickými kvalitami : muž alebo žena, mladé alebo staré, tučné alebo tenké, zdravé či choré. Fyzická identifikácia je nevyhnutná na „jednanie“ s fyzickým svetom. Keď si neuvedomím, že nemôžem zodvihnúť 100 kilo papiera v kartóne môžem si poraniť chrbticu. Keď si nevšimnem že som hladný, alebo potrebujem odpočinok, môžem si časom vážne poškodiť moje zdravie. Žiť bez tejto identity znamená byť odpojený od svojho tela a fyzického sveta.
Svadhištána
Pod povrchom tela tečú emócie. Emócie sú oblečením našich pocitov. Keď zažívame silnú emóciu, cítime že existujeme a častokrát sa stotožňujeme so zahrnutým pocitom. Dokonca náš jazyk vytvára toto stotožnenie: Som nahnevaný, bojím sa, mám radosť. Toto je identita, ktorá hovorí Ja cítim a preto Som, a čokoľvek cítim je to čo som.Niektorí ľudia stotožňujú ich hlavné chápanie seba samých týmto spôsobom. Druhá čakra je našou emocionálnou identitou, a jej úlohou je seba-uspokojenie. Emócia vystupuje z našej fyzickej identity a pritom privádza novú dimenziu. Musíme naše telá cítiť, aby sme mohli cítiť naše emócie a naučiť sa vykladať ich odkazy. Emocionálna identita rozširuje skúsenosti nášho tela a dáva mu rozmer a štruktúru, spájajúc nás s prúdom sveta.
Manipura
V tretej čakre sa stotožňujeme s našou vôľou, správaním a naším konaním. Tu si uvedomujeme že sme oddelené bytosti s mocou výberu našich skutkov a dôsledkov. Toto je vlastná identita (egoická), orientovaná na seba-definíciu. Tento typ identifikácie hovorí „ Som to, čo robím.“ Keď robíme niečo správne alebo dosiahneme niečo náročné, cítime sa dobre. Keď robíme chyby alebo keď zlyháme, myslíme si že sme zlí. Myslíme si, že to čo robíme je prehlásenie toho kto sme. Vlastná identita sa vynára z fyzickej a emocionálnej identity a môže byť považovaná za vnútorný orgán výkonnej moci, pretože realizuje naše ciele.
Anahata
V štvrtej čakre si vytvárame sociálnu identitu, známu tiež ako osobnosť vytvorenú na vzájomnú interakciu s inými – je to časť nás ktorej naše ego povoľuje vystúpiť na povrch. Naša sociálna identita môže byť vnucovací pomocník, zvodný milenec, tešiteľ, alebo zabávač. V našich rodinách môžme zabrať rolu strateného dieťaťa, hrdinu, dobrého dievčatka alebo rebela. Spočiatku je naše sebaponímanie založené na tom, ako na nás ostatní reagujú – či sme populárni alebo „vyvrheľ“, obdivovaní alebo kritizovaní, milovaní alebo odmietnutí – stotožňujúc sa najmä cez naše vzťahy. Ako dospievame, identita sa premieňa, aby zahrnula vnímanie našej služby iným alebo ako sme sa naučili dávať a objímať svet nad našou egoickou identitou. Toto sa stáva základom našej seba-akceptácie. Základom sociálnej identity je ego, ale neustále sa rožširuje za hranice egocentrických potrieb aby sme mohli objať vedomie iných. Akonáhle prekročím moju vlastnú identitu aby som sa staral o druhých, moja sociálna identita vystúpi na povrch. A to, ako sa prezentujem ostatným závisí hlavne na sile ega, ktoré vyžaruje z Manipury.
Višuddha
Piata čakra je centrom našej kreatívnej identity. Tu sa stotožňujeme s naším seba-vyjadrovaním – s tým čo hovoríme a produkujeme. Spočiatku sa s naším slovom stotožňujeme cez záväzky, ktoré robíme. Som v manželskom zväzku a cez tento záväzok som manžel/-ka. Sľúbil som, že napíšem knihu, a cez tento záväzok som spisovateľ. V tejto identite berieme zodpovednosť za naše slová tým, že ich stelesňujeme našim konaním. Našou kreativitou sa identifikujeme ako umelci, učitelia, podnikatelia, politici, matky či otcovia. Kreatívna identita sa rozširuje cez jej schopnosť prispievať do širšieho systému. Ako táto úroveň dospieva, začíname sa stotožňovať so širšími možnosťami a nachádzame inšpiráciu z veľkých prác civilizácie, z inšpirujúcich činov hrdinov a svätcov, básnikov a maliarov. Keď sa rozpíname do kreatívneho prúdu sveta naokolo, stotožňujeme sa s našou cestou. Naša cesta je uskutočnenie našich osobných prínosov do širšieho systému. V zásade táto cesta vedie k neustále sa rozširujúcemu rastu vedomia a následnému prekročeniu nášho osobného ja k nášmu transpersonálnemu ja. Jeho základom je zdravé ego, sociálna istota a súcit k iným.
Aďna
V šiestej čakre vystupujeme k našej archetypálnej identite, meniac naše individuálne ja na niečo transpersonálne. Náš osobný príbeh vidíme ako udalosť vo väčšom príbehu. Keď sme trpeli slabou výchovou zo strany matky, pretože naše matky neboli podporované, nosíme časť archetypálneho príbehu degradácie Materskej Bohyne – straty archetypálnej matky. Sila, ktorá našim matkám chýbala je tá istá sila, ktorá bola zvliekavaná zo žien tisícročia, zvliekavaná zo samotného archetypu. Tí, ktorí trpeli vzdialenými otcami nosia v sebe časť širšieho príbehu priemyselnej revolúcie, o mužoch odstránených z ich rodín a vzdialenom archetype „Boh-Otec“. Zväčšujeme svoje chápanie Seba, keď nachádzame svoje životné príbehy odrazené v rozprávkach, mytológii, filmoch a príbehoch v médiách. Prežívame seba-reflexiu v širšom systéme. Uvedomujeme si, že sme hráčmi v oveľa väčšej divadelnej hre, jazdiac na vlnách kultúrneho prílivu a odlivu. Keď dospejeme na tejto úrovni, vedome objímame evolúciu archetypálnych symbolov, ktoré ku nám hovoria. Keď sa oddáme krížovej výprave za zachovanie pralesov, robíme viac než len záchranu stromov – prispievame k širšiemu archetypálnemu procesu.
Sahasrara
V korunnej čakre prichádzame k našej konečnej a najrozsiahlejšej identite – k našej univerzálnej identite. Čím viac sa naše vedomie rozrastá, tým rozsiahlejšia je naša identita . Keď si uvedomíme veľkoleposť vesmíru, máme možnosť prekonať náš menší, obmedzenejší svet a stotožniť sa s celým univerzom. Toto je bežný predmet v mystických zážitkoch, kde stotožňovanie s menšími stavmi ega otvára cestu rozpoznania jedinej identity so všetkými životmi, vskutku so všetkým stvorením. Vo východných filozofiách je toto základom pravého seba-poznania – poznania toho božského v nás. Čakrové úrovne sa pohybujú od výnimočne individuálnych identít – takých unikátnych a jedinečných akými sú naše telá – smerom k univerzálnej všeobecnosti. Na vonkajšej hrane korunnej čakry je individualita prekonaná a absorbovaná do širšieho poľa duchovna. Účelom korunnej čakry, meditácie, a vskutku aj väčšiny duchovných disciplín je prelomiť väzbu s menšími identitami a dosiahnuť realizáciu univerzálnej identity. Toto nepopiera skutočnosť menších identít, len to znamená, že ich vidíme ako časť jednotného a spojeného celku.
Musíme skonsolidovať naše identity na nižších úrovniach ešte predtým ako vystúpime na širšie identity, aj keď z nich môžme zachytiť z času na čas záblesky. Keď zažívame vyššie, viac zahŕňajúce identity, naše nižšie identity skĺznu do primeranej perspektívy – nachádzajúc si miesto na podporu oveľa širšieho a silnejšieho celku.